Autor: MUDr. Juraj Halyák · 18.2.2012 · Článek #383 ·
Význam oxidu uhličitého v akvaristike je všeobecne známi. Tlakové fľaše CO2, ventily a iné potrebné pomôcky nie sú lacné a pre menej solventných akvaristov – bez odriekania v inej sfére životných potrieb – ťažko prístupné. Pri základnej technickej zručnosti, pri malej investícii, pri využití starého tlakového hrnca a fľaše na prípravu šľahačky (príp. fľaše na prípravu sódy), sa dá vyhotoviť zariadenie, ktoré je znázornené na pripojených fotografiách. Kúpiť som musel len jednoduchý ihlový ventil, ktorý sa používa pri propán-butánových varičoch a tlakomer, ktorý meria tlak do 6 barov. Ako vlastný zdroj skvapalneného oxidu, používam bombičky na výrobu sódy.Niekoľko viet z teórie, z ktorej som vychádzal pri konštrukcii
Používam 6 litrový tlakový hrniec, ktorého presný objem je 6,7 litra. Pri varení v hrnci sa vytvorí tlak 0,6 až 0,8 bar (60 – 80 KPa), tento ostáva konštantný, lebo už ďalšia para, ktorá sa pri varení stále tvorí, nadvihne závažie na ventile a tým sa odvádza para do okolitého prostredia. Mojim cieľom bolo teda pustiť do uzavretého hrnca toľko plynného oxidu uhličitého, aby z bezpečnostného hľadiska, tlak neprekročil túto hranicu.
Skvapalnený CO2, pri zmene na plynný, zväčší svoj objem asi 500 násobne. Objem bombičky je cca 9 ml, teda za predpokladu, že celá bombička je naplnená skvapalneným CO2, zmenou na skupenstvo plynné, vyplní objem 4500 ml. Keď k tomu pripočítame zostatkový vzduch, ktorý sa v tlakovom hrnci nachádza a vstupom plynného CO2 sa stlačí, objem použitého tlakového hrnca pre jednu bombičku by mal byť optimálny a tlak v hrnci by nemal prekročiť 0,6 – 0,8 bar.
Moje teoretické úvahy boli celkom presné. Pri naplnení hrnca obsahom jednej bombičky, tlak v hrnci dosiahne maximálne 0,6 bar.
Poznámky k samotnej konštrukcii
Po odstránení ventila v strede "pokrievky", som otvor využil na ukotvenie závitovej tyče, pomocou ktorej môžem - pomocou "kovovej opierky" (tú som dal vyhotoviť v zváračskej dielni a je zobrazený na fotografii) - lepšie pritiahnuť pokrievku k telesu hrnca, a tým zabrániť unikaniu plynu z nádoby, vedľa gumeného tesnenia, ku ktorému dochádza hlavne v čase, keď po spotrebovaní časti plynného CO2, tlak v nádobe poklesne.
Všetky otvory, ktoré som vytvoril pre tlakomer, ihlicový ventil, konštrukciu na uchytenie a manipuláciu s bombičkou CO2, ako aj na uchytenie závitovej tyče, som okrem gumeného tesnenia, zaistil ešte aj silikónovým tmelom. (Na uchytenie konštrukcie na bombičku CO2, som maticu musel vyliať zo samopolymerujúcej živice, lebo závit je atypický.)
Zariadenie používam vyše pol roka.
Na počítanie bubliniek CO2 sa môže použiť infúzna súprava, ktorá je k dostaniu v obchode so zdravotníckymi potrebami.