Cichlasoma trimaculatum Günther, 1862

Správce: jancibie

Zobrazeno: 30953x; Aktualizace: 9.12.2010

Výskyt: Cichlasoma trimaculatum sa vyskytuje v jazerách a riekach južného Mexika, Guatemaly a El Salvádoru. Introdukciou sa rozšírili aj do USA a Singapuru, pričom tieto divoké populácie sú dokonca stabilizované.

Cichlasoma trimaculatum sa vyskytuje v pomaly tečúcich vodách dolných tokov riek, pričom preferuje bahno a piesok dna, ako úkryt využíva korene, konáre a vegetáciu.

Velikost až 36 cm.

Obecný popis

Cichlasoma trimaculatum nazývajú vďaka charakteristickým škvrnám aj Three-Spot Cichlid.

Samci dorastajú v akváriových podmienkach okolo 30 cm, samičky sú pravdaže o niečo menšie, ich maximálna veľkosť je 25 cm. Samci majú v dospelosti výraznejšie vyvinutý tukový hrbol, samičky zase majú v chrbtovej plutve charakteristickú škvrnu. Rozdiely v sfarbení medzi pohlaviami sú výraznejšie v čase trenia.

Základné sfarbenie Cichlasoma trimaculatum môže mať modrý nádych, ale v závislosti od formy môže byť aj žltkasté. Istá variabilita v sfarbení je možná aj u súrodencov.

Intenzitu žltého sfarbenia ale aj charakteristickej veľkej fialovej až červenej škvrny v okolí prsných plutiev je možné docieliť kvalitným krmivom s vyšším obsahom karoténu.

Veľký problém v súčastnosti spôsobuje fakt, že tento druh je využívaný pri tvorbe flowerhorna, a tak čistota tohto druhu je ohrozená. Žiadny chovateľ, pokiaľ nemá vo svojej nádrži divoké ryby, nemôže s určitosťou tvrdiť,že vlastní čisté Cichlasoma trimaculatum.

Tieto ryby sú pravdepodobne príbuzné s rodom Amphilophus, s ktorým sa v zajatí ochotne rozmnožujú, prípadne zvádzajú súboje ako v rámci druhu. Potomstvo týchto krížencov je často plodné.

Za veľmi podobný druh sa považuje Amphilophus lyonsi (Cichlasoma lyonsi). Tento v našich končinách momentálne nezohnateľný druh je o niečo menší, dorastá do 25 cm, sfarbením je veľmi podobný, len škvrny sú rozložené inak ako u Cichlasoma trimaculatum.

Vplyv tohto druhu na vzhľad flowerhorna je výrazný. Mnohé formy flowerhornov majú charakteristické škvrny podobne ako Cichlasoma trimaculatum, pravdaže sfarbenie prípadne aj tvar tela a papule je už odlišný. Často je v obľube veľmi vysoké telo, už netypické pre Cichlasoma trimaculatum, s extrémne vyvinutým tukovým hrbolom. Tu pravdaže uvažujeme o tých vydarených formách prípadne jedincoch. Práve tí nevydarení jedinci môžu byť zamieňaní za Cichlasoma trimaculatum.

Nádrž: Pre zohraný pár, aj keď pri stredoamerických cichlidách nič neplatí absolútne, postačí 500 litrová nádrž. Pôsobivejšia je ale kombinácia Cichlasoma trimaculatum s inými veľkými stredoamerickými cichlidami. V takom prípade sa zvyšujú nároky na veľkosť akvária vzhľadom na teritoriálne požiadavky týchto bojovných rýb, a tak za minimum sa považuje 2 metre dlhá 1000 litrová nádrž, pravdaže čím je väčšia, tým lepšie.

Náročnost: Vzhľadom na tvrdú povahu tejto cichlidy by sa mohlo zdať, že Cichlasoma trimaculatum nie je náročná na chov. Častejšie však v porovnaní s ostatnými zástupcami príbuzného rodu Amphilophus trpí zdravotnými problémami ako sú vystúpené oči ale aj zväčšenie brušnej dutiny spojené s bielymi priesvitnými výkalmi.

Liečbu je treba začať okamžite pri spozorovaní spomínaných výkalov, ako účinný prípravok sa javí známy Metronidazol. Pokiaľ ryba, zväčša sa jedná len o jednu rybu zo skupiny, prijíma potravu, je možné krmivo nechať nasiaknuť v roztoku tohto prípravku.

Všeobecne veľké stredoamerické cichlidy sú nenároční chovanci. Kto sa rozhodne venovať zohranému páru týchto rýb 500 litrové akvárium, bude každý týždeň meniť polovicu objemu vody v nádrži, bude kŕmiť tieto ryby pestrou stravou, samička nebude vďaka dobre zvolenej dekorácii trpieť stresom, žiadne zdravotné problémy sa nevyskytnú a chovateľ sa bude tešiť aj 10 rokov krásnym rybám s neopakovateľným sociálnym správaním stredoamerických cichlíd.

V prírode sa tieto nenásytné cichlidy kŕmia dážďovkami, rakmi, príležitostne aj malými rybkami, ale aj dostupnou potravou rastlinného pôvodu. V zajatí taktiež nie sú vyberavými chovancami a s chuťou prijímajú všetky druhy krmív určených pre akváriové ryby, ale obľubujú napríklad aj ovsené vločky. Na spestrenie jedálneho lístka týchto rýb sú vhodné aj kúsky rybieho mäsa.

Poznámky k chovu

Teplota: 22 - 28 °C
pH: 6.5 - 7.5
dGH: 9 - 25 °N
Voda: sladkovodní; mäkká až tvrdá

Cichlasoma trimaculatus podobne ako aj mnohé ďalšie stredoamerické cichlidy nevyžadujú na svoj chov špeciálny chemizmus vody. Určite však ocenia čistú vodu bez vysokých hodnôt dusíkatých látok, ktorá sa dá docieliť len rozumným kŕmením, častou pravidelnou výmenou vody a kvalitnou filtráciou.

Pri takýchto bojovných rybách často dochádza v skupine k stresovým situáciám. Výborné podmienky,to znamená kvalita vody, často potom môžu zabrániť tomu, aby u takéhoto jedinca nedošlo k prepuknutiu choroby, ktorá sa môže komplikovane liečiť, pričom výsledok je neistý.

Za spoločníkov sú vhodné iba podobne odolné cichlidy, v menších nádržiach, to znamená okolo 1000 litrov, je potrebné sa vyhnúť spoločnému držaniu s ešte robustnejším zástupcom rodu Amphilophus, a to dostupným Amphilophus citrinellus prípadne A.labiatus.

Vhodnejší sa javia zástupcovia rodu Parachromis, pravdaže okrem Parachromis dovii. Vo výrazne väčších akváriách kombinácia vyššie spomenutých druhov rodov Parachromis a Amphilophus bude fungovať. Ďalších vhodných kandidátov na síce niekedy napäté, ale fungujúce súžitie môže poskytnúť rod Vieja respektíve Paratheraps. Zástupcovia týchto rodov sú dostatočne veľký a robusný, aby sa ubránili pozornosti o niečo menších ale bojovných cichlíd Cichlasoma trimaculatum.

Z juhoamerických druhov možno doporučiť prekrásnu Cichlasoma festae. Iné veľké juhoamerické cichlidy nie sú príliš vhodné na spolužitie s týmto druhom, pravdaže pokiaľ je k dispozícii gigantická nádrž, možno bez obáv pridať napríklad aj Astronotus ocellatus a Caquetaia umbrifera.

Poznámky k odchovu (rozmnožování)

Teplota: 25 - 28 °C
pH: 6.5 - 7.5
dGH: 9 - 25 °N
Voda: mäkká až tvrdá

Odchov nie je príliš náročný. Pri dobrej kvalite vody a pri správne zvolenej teplote vody sa dospelé ryby budú ochotne trieť. Je žiadúce, aby chovné ryby boli dobre živené rôznorodou potravou.

Cichlasoma trimaculatum pohlavne dospieva vo veku okolo 18 mesiacov.

Pri rozmnožovaní sa agresívne správanie týchto bojovných cichlíd ešte zvyšuje. Ryby budú v tomto čase vyhľadávať dutiny prípadne jaskyne, v núdzi sa môžu vytrieť aj na ploché skaly.

Samotné trenie je veľmi búrlivé, a drobnejšej samičke pri ňom môže ísť o život podobne ako je to pri ostatných agresívnych stredoamerických cichlidách.

V tomto čase samička ocení dostatočne veľkú nádrž plnú úkrytov, ktoré jej môžu pomôcť prežiť pred veľmi dotieravým samcom, hlavne ak nie je ešte na trenie pripravená. Tu môže hlavne nezohratému páru veľmi pomôcť prítomnosť tzv. vonkajšieho nepriateľa, voči ktorému sa môže obrátiť pozornosť páru, ktorý tak zabudne na vnútorné problémy.

Samička je schopná položiť až 1000 ikier. Podobne ako je to u ostatných stredoamerických cichlíd, samička sa zdržiava v blízkosti ikier zatiaľ čo samec hliadkuje po celom teritóriu. V čase trenia sa výrazne zmení hlavne sfarbenie samice, ktorej vystúpia inak nevýrazné priečne pruhy.

Za 3 až 5 dní, v závislosti od teploty vody, po výtere sa začne liahnuť poter, ktorý samička prenesie do dopredu pripravenej jamky. Za ďalších päť dní sa poter začne rozplavovať a je mu nutné ponúknuť prvú drobnú potravu.

Mladé ryby rastú v dobrých podmienkach pomerne rýchlo, samci môžu vo veku 18 mesiacov dosiahnuť veľkosť 20 cm.

Great acknowledgements to Brent Smith (Brisbane, Australia) – alias Greenterra at Aquatic-photography.com for his photos in Gallery!

Další informační zdroje:

Ukaž na Fishbase

[1] http://www.aquariophil.org/...
[2] http://www.aquariophil.org/...

http://en.wikipedia.org/... - přehled mexických řek